।। ॐ श्री परब्रह्म गोपालनाथाय नमः ।।
सुखी जीवन जगण्याची ओढ ही प्रत्येक मनुष्यात दिसून येते. परंतू मनुष्यामधील अज्ञान अहंकार व्देष व आसक्ती या गुणामुळे त्याच्या सुखात अडथळा निर्माण होतो. सुखी जीवनासाठी मनुष्य अनेक प्रकार अवलंबत असतो. नाना प्रकारचे प्रयत्न करीत रहातो. सुखी होण्यासाठी बाह्यबदल करून उपयोग नसतो. तर मनुष्याच्या स्वत:च्या अंतकरणातील बदल उपयोगी पडतो. अंतकरणातील बदलासाठी अंर्तमुख व्हावे लागते. स्वत:च्या अंतरंगातील गुणांचा पडताळा घ्यावा लागतो. म्हणजेच माझ्यात कोणते गुण चांगले आहे व कोणते गुण वाईट आहेत हे शोधावे लागते. माझ्यात कोणकोणत्या इच्छा अधिक तीव्र आहे. हे शोधावे लागते. चांगले गुण म्हणजे दया, क्षमा म्हणजेच मला दु:खी पिडीत जीवाची करूणा येते का ? त्यांच्या विषयी दया भाव माझ्यात निर्माण होतो का ? आणि कुणी कितीही अपराधी असेल तर मी त्याला माफ करू शकतो का ? इतर जीवांविषयी मदत करण्याची माझी वृत्ती होते का ? असे अनेक चांगले गुण आहेत यातील माझ्यात किती गुण आहे.याचा पडताळा घेता आला पाहीजे त्या बरोबरच वाईट गुण म्हणजेच राग, लोभ, मोह व्देष इत्यादी. मला कोणकोणत्या व्यक्तींचा राग येतो. त्या बरोबर इतरांकडे काही वस्तू असेल तर मलाही त्या मिळविता आल्या पाहीजेत असा मोह माझ्यात निर्माण होतो का ? माझ्याकडे गरजेपुरते सर्व असूनही अधिक मिळविण्याचा हव्यास माझ्यात आहे का ? इतरांकडील धन हिसकावून घेण्याची वृत्ती माझी आहे का ? मी इतरांचा तिरस्कार करतो का ? असे अनेक वाईट गुण आहेत. या दोन्ही प्रकारच्या गुणांचे शोधन करण्यासाठी स्वकेंद्रित व्हावे लागते. एकदा स्वत:च्या गुणांचा शोध मनुष्याने चालू केला तर तो आपोआप आत्मकेंद्रित व्हावयास लागतो. त्यासाठी नामसाधना करणे आवश्यक आहे. नामसाधने शिवाय मनुष्य स्वकेद्रिंत होवू शकत नाही.
स्वकेंद्रित झाल्यानंतर मनुष्य आपोआप स्वत:च्या आत्म्याशी एकरूप व्हावयास लागतो. मग तो स्वत:च्या गुणांमध्ये हवेतसे परिवर्तन करू शकतो. कधी कधी अती चांगले गुण मनुष्यास घातकही ठरू शकतात आणि अतिशय वाईट गुणांमुळे मनुष्य जीवनाचा नाशही घडवून आणतो. दोन्ही गुण केव्हा आणि कोठे वापरायचे हे मनुष्यास कळत नाही. परंतू जो आत्मकेंद्रित मनुष्य असतो. तो चांगला गुण कुठे वापरायचा आणि वाईट गुण कुठे वापरायचा हे चांगले जाणतो. त्यामुळे तोच मनुष्य दोन्ही गुणांचा उत्तम वापर करून जीवन सक्षमतेने जगु शकतो. आणि ज्या मनुष्याला दोन्ही गुणांचा वापर व्यवस्थित करता येतो तोच सगण मनुष्य बनतो.
Om Gopalnathay Namah!!!
Everyone wants to live a happy life but ego, malignity and ignorance becomes a barrier in the happiness. People keep trying in various ways for bringing happiness in life. To become happy in real sense, external changes are not useful but one needs to make changes in self. To make changes in Self one needs to be Antarmukhi (Concentration on inner side/soul). Along with this one has to sort and analyse own qualities. These qualities consist of both good and bad things. Good things are mercy, pity, etc. Whether I feel pitiful for people in sorrow? Can I forgive a criminal? Can I help people in need? Such type of questions should be asked to self for analysing good qualities. On which person, I get angry quickly and why? After looking at other people's assets/ things, do I think that I should also possess the same? If I am having enough what I need, still do I think to get more and more? Do I want to take away some other one’s wealth? Do I usually disdain others? These questions are to be asked for analysing bad qualities. For analysing both of these qualities one has to become self-centred. For this one has to practice regular Naam-Sadhana.
After becoming self-centred one can begin journey towards self-realization i.e. experience the existence of soul in the body. Due to this one can make changes required for self-improvement. More amount of good qualities is also not favourable, likewise more amount of bad qualities create problems in life. Both qualities are needed in life but one should know where to use good and where to use bad. A self-centred person can easily do this. One who can use these qualities in proper manner can live a better life.
Om Jai Ho!
No comments:
Post a Comment